Na krídlach anjelov 20.10.2025 MKC ŽnH

Dňa 20.10.2025 sme boli v Žiari nad Hronom na benefičnom koncerte pre zdravotne postihnutých v meststkom kultúrnom centre. Na úvod musím pochváliť krásne počasie, takže slniečko nám prialo a pofukoval slabý vetrík. Tentokrát som sa snažil poňať video tak, že by bolo pekné zdokumentovať, ako sa vlastne presúvame na miesto určenia. Takže na zastávke nás privíta pán autobusár, s ktorým sme veľký kamaráti, pretože nikto nechce zahynúť pri dopravnej nehode niekde v jarku pri ceste (žartujem). Ale tak naozaj je dôležité, aby pán vodič bol v dobrej nálade, pretože vtedy ide všetko lepšie. Nemôžem napísať že nič nieje zadarmo, ale tak cestovné treba uhradiť, pretože pán vodič musí jesť, živiť svoju rodinu, autobus treba servisovať, až kým neodíde do dôchodku. Túto časť majú na starosti naše pani napíšem vychovávateľky, ktoré sa takto symbolicky buchnú po vrecu a cesta autobusom môže začať. Ja som si tentokrát vyhliadol miesto, z ktorého by som urobil aspoň krátky záber, z tejto nie nepodstatnej časti nášho výletu, ktorú som si naozaj užíval, pretože sa mi páči sledovať, ako okolo nás prebieha život v zrýchlenom pohybe. Domy, autá, cesty, lesy, naozaj bolo sa načo pozerať. Musím spomenúť, že "vychovávateľky" mali celkom náročnú úlohu, pretože nás čakalo kopec prechodov, ktoré dajú zabrať aj zdravému človeku, takže klobúk dole. 

 

V každom prípade sme sa prešli Žiarom nad Hronom od Tesca až ku kultúrnemu dome, kde nás už vonku čakal dealer, ktorý robil reklamu na novú Daciu Bigster, s ktorým sa dali naši prijímatelia na žiadosť odfotiť. Cez vchod sme sa dostali k šatniam, kde už riešil veci hlavný organizátor a dá sa povedať, že otec akcie pán Milan Štefánik. Po tom ako sme si odložili bundy a ruksaky sme sa premiestnili na poschodie, kde už prebiehala tradičná Zumba s Alou, čo sme počuli, ale samozrejme nechýbali tradičné workshopy ako maľovanie na tvár, tématické fotenie, skladanie origami, či zapletanie pomocou prstov. Na moju hrôzu som rýchlo zistil, že nechýbalo občerstvenie, ale hlavne nápoje, pretože každý tretí človek mal v rukách pohár, tak som si povedal, že to bude náročná akcia, čo sa týka kamerovania. Naozaj, tento rok tam bolo veľa detí, ktoré sa naháňali a šantili ako každé deti a voda sa vylievala všade, aj keď bol oznam, aby sa do sály voda nenosila. Neviem ako to zvládajú profesionáli, ktorí tam majú netrúfam si odhadnúť za akú cenu techniku, ale tak poďme ďalej. Po tom ako sme sa rozlúčili s Alou, nasledoval dosť podstatný príhovor, ktorý moderovala pani Karin Hajdu a prišiel dokonca pán primátor mesta Žiar nad Hronom pán Peter Antal (wau!) a otec podujatia pán Milan Štefánik, ktorí nám takto po rokoch ozrejmili myšlienku, zrod, realizáciu a dlhoročné fungovanie tohto jedinečného (naozaj, nič podobné som nezažil) projektu, mítingu a koncertu v jednom.

 

Nasledovala skupina ESKORZO, ktorá k nám zavítala až z ďalekého Španielska a doniesli nám dobrú náladu a jedinečný zážitok, pretože nám priniesli niečo originálne, čo sme asi väčšina z nás ešte nevideli, či nepočuli. Ja sa priznám, urobil som toľko záberov, aby som mal priestor aj pre ďaľších interpretov a v rámci prežitia dňa som si bol sem tam zapáliť, nakoľko bol deň ešte predo mnou a podľa skúseností z minulých rokov som už vedel približne, čo mám čakať. Keď som práve nekameroval, tak som sa držal skôr mimo od ľudí, ktorí sa zabávali, aby som nezavadzal, alebo ma niekto neoblial. Proste záznam bol pre mňa prvoradý a pravdu povediac, ja sa veľmi neviem baviť, tak som sa aspoň nenudil. Keďže som doteraz nevedel, aký štýl hudby hrajú, tak som si musel vygoogliť toto: "Eskorzo hrá mestizo hudbu, ktorá je fúziou rôznych štýlov vrátane reggae, ska, rocku, punku, cumbia, afrobeat a latin. Ich hudba je známa svojou energickou a chaotickou kombináciou žánrov, s textami, ktoré sa často zaoberajú sociálnymi témami ako rasizmus a vojna." Možno trošku škoda, že som im nič nerozumel, ale na druhej strane sa texty určite dajú vyhľadať na internete, pretože také vážne témy ako je vojna si naozaj vyžadujú veľa dobrých ľudí, ktorý možno vedia pomôcť, poradiť..

 

Pán Ondrej Kandráč zavítal na akciu úplne sám a musím prezradiť, že to dal na Pána a že mu samota nerobí žiadny problém dokázal pred úplne všetkými - vystúpenie si sám odmoderoval, odohral a že do toho dal úplne všetko je vidieť aj na zázname. Naozaj, Kandráčovcov trošku poznám, ale toto bol iný zážitok ako som očakával a bolo to naozaj osviežujúce prekvapenie a za mňa top z celej akcie, aj keď to sa takto nedá úplne hodnotiť, pretože stále dokola počúvať to isté tiež asi neprospieva zdraviu. 

 

Nasledoval legendárny MADUAR, ktorý poznačil priskorí odchod Barbary Haščákovej, ktorú síce poznám len podľa textov jej piesní, alebo článkov z časopisov, v každom prípade to je smutné a snáď odpočíva v pokoji. Skupina, ktorá zažívala najväčšiu slávu v 90 rokoch je evidentne stále aktívna a jej tanečná hudba rozhýbala celú sálu. To už bol čas, kedy som si začal hovoriť, že som prežil túto akciu, ale ako v dobrom, darilo sa mi aj v záberoch, aj som sa zabavil, kamera to tiež prežila a aj drahocenný záznam a tešil som sa na večerné šero a návrat autobusom do Domov n.o.., ktorý nás ale zaviezol po "brod", odkiaľ nás vyzdvihli autami. Bolo približne 19 hodín, nasledovala ešte večera, spájanie záznamov, nahrávanie na youtube, ktorý doteraz nechápem kam to ukladá, pretože tam mám už približne 300 videí, takže sa cítim vďačne, aj keď ja by som asi nastavil limit napríklad 50 - 150 GB na užívateľa zdarma, čo by možno motivovalo ľudí ku kvalitnejšej tvorbe, ale to len tak rozmýšľam. Ak ste to dočítali až sem, tak Vám gratulujem a ďakujem za trpezlivosť. 

 

Autor: Martin Mandák

 

pozn.: recenzia na akciu je "šitá horúcou ihlou" a bude neskôr ešte skontrolovaná