Domov n.o. Veľké Pole

Vzhľadom k aktuálnej epidemiologickej situácii na SVK aj vo svete v súvislosti s koronavírusom - COVID - 19 informuje riaditeľka zariadenia Ing. Milena Demeterová rodinných príslušníkov našich prijímateľov sociálnej služby, ich blízkych i verejnosť, že:

v zariadení Domov n.o. sú vydané preventívne opatrenia na zabránenie šíreniu infekcie COVID-19,
neústale sledujeme aktuálne informácie, sme v spojení s RÚVZ,
máme spracovaný Plán krízových opatrení v Domov n.o. v prípade karantény,
v prípade realizácie krízových opatrení je prevádzka personálne zabezpečená,
činnosti v rámci sociálnych služieb budú v prípade krízového stavu zredukované na minimálny rozsah
v prípade akýchkoľvek otázok Vás prosíme kontaktovať riaditeľku zariadenia Ing. Milenu Demeterovú na tel. čísle - 0911 240 111, príp. na e-mail: dss.velkepole@stonline.sk

________________________________________________________________________

Kto sme?

Odpoveď na túto otázku Vám poskytne
ROZPRÁVKA O NAŠOM DOMOVE,
ktorá vznikla v auguste 2017

Dávno - pradávno... presne pred 685 rokmi vznikla malá dedinka s „veľkým“ názvom, volala sa totiž Veľké Pole. Bola to zdanlivo obyčajná dedina, v ktorej stála neobyčajne obyčajná Žandárska stanica s piatimi žandármi. V tejto dedinke žili ľudia v chudobe, ale boli spokojní a šťastní. Všetci si navzájom pomáhali, nepodvádzali, nekradli, mali sa radi. Jedného dňa sa žandári nahnevali, nemali komu pomáhať a koho chrániť. Pobalili si svoje zelené kufre a odišli. Kam šli, to nikto nevie, jediné čo vedeli všetci - ostala po nich len prázdna stanica.

Prešlo pár rokov, nikto si už nepamätá koľko to presne bolo, ale stanica ožila, stal sa z nej Domov dôchodcov. Najskôr v ňom bývali babičky i dedkovia. Dedkovia však boli veľkí nezbedníci, chceli byť sami bez žien. Nuž, časom sa im to aj podarilo a ženy boli preradené do iného Domova dôchodcov a vo Veľkom Poli zostali len muži. A tu sa celá rozprávka len začína.

Kde bolo, tam bolo, bolo to na Veľkom Poli a písal sa dátum 08. december 2003. Vonku padal biely sneh a vločky ťukali na okienko domčeka, krásneho domčeka, volal sa Domov sociálnych služieb. Bývali v ňom nielen dedkovia, ale aj mladí chlapci. Boli to muži so zdravotným postihnutím, poruchami správania ale aj muži so zmyslovým postihnutím. Bolo chladné ráno, keď sa pri dverách objavil ujo poštár. Doniesol veľký list, v ktorom sa písalo: „Krajský úrad v Banskej Bystrici registruje novú neziskovú organizáciu s názvom Domov n.o.“. Domov sociálnych služieb sa tak týmto momentom zmenil na Domov n.o.

Tam kde je nebo belasejšie ako kdekoľvek na svete, tam kde je najlepší výhľad na Obecný úrad Veľké Pole, tam kde sa vlakom nedostanete, tam dodnes na brale stojí Domov n.o. - obrovský hrad s 5 vežičkami, ktoré sa hrdo týčia k oblohe. Nie je to však úplne obyčajný hrad. Nemá kráľa, len jednu kráľovnú, pani riaditeľku. V hrade býva 83 ľudí a 41 členné služobníctvo, ktoré spolu tvoria rodinu. Najstarší člen rodiny má 77 rokov. Števko H. je najmladší a tento rok oslávil 21. narodeniny. Mladí, starší, na tom nezáleží, všetci sú rovnakí a každý je iný. Tak napríklad: Martin Š. si vymýšľa vlastné rozprávky, Vladimír B. pozná celý kalendár naspamäť a krásne spieva, Milan Č. je tajným policajtom a veľkým pisárom, Peter D. je večný kávičkár, Ladislav G. a Milan K. sú miestni tanečníci, Jaroslav L. básni Marínu celé dni, Anton D. vyčaruje aj nemožné.

Kráľovstvo je obrovské, má 1 hlavnú sestru, 2 opatrovateľky, 10 sestričiek, ktoré vládnu na oddelení. Čo je ich posolstvom? Zvíťaziť nad chorobami!!! O hladné brušká sa zas starajú šéfkuchárky kráľovstva. Veru, tie vedia také dobroty navariť, nielen chlapcom ale aj služobníctvu sa vždy slinky zbiehajú, keď zacítia omamnú vôňu z kuchyne. Traduje sa, že v kráľovstve býva i škriatok Neporiadok, ktorého nikto nikdy nevidel. Ale určite sa mu v Domov n.o. páči, lebo v pondelok, v utorok, v stredu, vo štvrtok, v piatok, v sobotu a dokonca i v nedeľu necháva za sebou stopy – zápalky na izbách, vodu na podlahe, špinavé hrnčeky od kávy a mnohé iné, ktoré potom musia upratovať tety upratovačky. Stáva sa, že sa sem – tam i niečo pokazí, vtedy príde ujo údržbár. Má vždy oblečené krásne montérky s vreckom, v ktorom nikdy nechýba šrobovák a kladivo. Či veríte a či nie, v Domov n.o. sa nikto nikdy nenudí, robotu a zábavu vymýšľajú ergoterapeuti. Pri ich názve sa pletie človeku jazyk, sú to poddaní kráľovnej a ich úlohou je plniť voľný čas osemdesiatim trom hradným pánom. Sú to šikovní človiečikovia, učia panstvo pracovať, maľovať, hrať spoločenské hry, vyrábať nové predmety a hlavne dodržiavať pravidlá kráľovstva. So špinavou bielizňou bojujú tety v práčovni. Práčovňa je miestnosť plná zázrakov, tam sa totiž mení ufúľané na čisté, deravé na zašité a smradľavé na voňavé. Čo by to bolo za kráľovstvo bez kráľovského koča, Domov n.o. má dokonca až dva koče. Majú vlastné mená – Kia a Dacia a velí im vodič Stanko. V hlavnej veži, na najvyššom poschodí sídli kráľovské veličenstvo a jej pomocníci, ktorí robia všetko pre to, aby bolo panstvo i služobníctvo šťastné. Veru, nie každý človek môže byť zdravý. Ale každý človek môže byť šťastný a spokojný.

A keďže toto kráľovstvo nemá zvonec, rozprávka o Domov n.o. nemá koniec. A vy, žite svoj život ako v rozprávke a pamätajte:

„Mať miesto, kde sa môžeš vrátiť
a kde nie si sám je DOMOV,
mať niekoho, kto ťa doma čaká
a vie sa s tebou tešiť i plakať je RODINA,
mať oboje je DAR.“